Je už všeobecne známe, že alergické ochorenia poznali už v staroveku. Prečo počet postihnutých alergiou v posledných rokoch tak rapídne stúpol má celkom moderné príčiny: naša biologická ochrana je vystavená vždy väčšej námahe a to medzi 20 000 alergiu spôsobujúcimi látkami. Preto žiaden div, že imunitný systém ľudí reaguje stále viac neznášanlivo a citlivo.
Na vine je aj náš spôsob a druh výživy, mnohé potraviny pochádzajú z dovozu; ďalej narastajúca "chemizácia" životného prostredia a naše zmenené životné zvyky a obyčaje.
Avšak na liečbu alergického ochorenie je v súčasnosti k dispozícií viacero terapeutických metód. Faktom je, že ak sa vám podarí dobre sa o seba postarať, budete môcť so svojou chorobou lepšie žiť!
Čo je to alergia?
Alergia je klinicky nežiadúca reakcia imunitného systému na vonkajšie podnety, obyčajne na faktory prostredia, ktoré nazývame alergény (antigény). Prečo ale reaguje imunitný systém na neškodné látky, ako napr. peľ tak nevhodne, nie je dodnes vysvetlené.
Pojem alergia pochádza z gréckeho "allos" = iný, ďalší; a "ergon" = reakcia, reaktivita. Tento termín a poňatie alergie bol pripísaný viedenskému detskému lekárovi barónovi Clemensovi von Pirquet v roku 1906. Vypozoroval, že príznaky niektorých pacientov mohli byť spôsobené vonkajšími alergénmi ako prach, peľ alebo niektoré potraviny.
Treba si uvedomiť, že alergia nie je prechodné ochorenie. Ide o geneticky podmienený stav zmenenej reaktivity imunitného systému. Preto je toto ochorenie trvalé. Úplná liečba neexistuje, ale je mnoho účinných terapií na zmiernenie problémov spájajúcich sa s alergiou.
Ako vzniká?
Zdravý imunitný systém skúša každú látku, s ktorou príde do styku. Proti škodlivým látkam (tzv. antigénom) sa v krvi tvoria protilátky, ktoré neutralizujú škodlivé látky. Tým sa stáva telo na určitý čas, niekedy do konca života imúnne proti tejto látke.
"Alergický" imunitný systém nevie rozlíšiť škodlivé látky od neškodlivých. Zhromažďuje neškodlivé substancie ako napr. peľ kvitnúcich rastlín ako nebezpečné a tvorí protilátky. Ale namiesto toho, aby sa ako zdravý človek stal imúnnym, reaguje alergicky, t.j. nadmerne citlivo. Už pri druhom kontakte s alergénom môže v tele prebehnúť alergická reakcia.
Aké sú najčastejšie symptómy?
Alergia je charakterizovaná lokálnym alebo systémovým zápalom zapríčineným alergénmi.
Lokálnymi symptómami sú:
- nos - opuchnutie nosovej sliznice (alergická nádcha)
- oči - sčervenanie a pálenie (alergický zápal spojiviek)
- dýchacie cesty - zúženie priedušiek, dýchavičnosť, niekedy vyústenie až do astmatického záchvatu
- koža - rozličné vyrážky, pupence, ekzém, kontaktný ekzém
Kto môže mať alergiu?
Vznik alergického ochorenia je ovplyvňovaný viacerými faktormi. Najdôležitejšie sú dve príčiny, ktoré sa podieľajú na vzniku alergie u pacienta, a sú to:
- genetická (dedičná) predispozícia
- faktory prostredia (životný štýl, fajčenie, výživa, ...).
Obzvlášť sú ohrozené deti alergických rodičov, keďže dispozícia na alergické ochorenie (nie samotná alergia) môže byť dedičná. Tieto dedičné faktory v kombinácii s ochoreniami dýchacích ciest, škodlivými látkam (napr. pasívne fajčenie), tiež jednostranná výživa a pod. môžu viesť k prepuknutiu alergie.
S pomocou lekára môžu takto ohrození ľudia alergii predchádzať a tak zabrániť jej prepuknutiu alebo ju aspoň oddialiť.
Ako sa zistí alergia?
Nie vždy možno jednoznačne identifikovať príčinu alergie. Najprv sa musíte sami dôkladne pozorovať, aby ste zistili, kedy a aké ťažkosti vznikajú, čo ich zhoršuje alebo zlepšuje.
Aby ste zistili pôvod alergie, nechajte si u lekára urobiť zodpovedajúce testy. Tie môžu byť kožné, krvné alebo tzv. provokačné testy.
Kožný vpichový test sa uskutočňuje pomocou vpichov ihiel na vybrané miesta potreté podozrivými alergénmi. Alergická reakcia na určitú látku sa prejaví sčervenaním a napuchnutím. Okrem toho existuje aj kožný náplasťový test.
Krvné testy sú založené na dokazovaní IgE protilátok v krvi. Na rozdiel od kožných testov je možné stanoviť presné množstvo protilátok v krvi pacienta. Výsledok sa obvykle vyjadruje pomocou stupnice od 1 do 6.
Negatívny výsledok t.j. 0 znamená, že nie je pravdepodobné alergické ochorenie. Podobne aj v prípade výsledku 1 je obsah protilátok iba veľmi malý a nie je pravdepodobné alergické ochorenie. Stredné a vyššie hladiny (2 a viac) už poukazujú na prítomnosť alergie.
Čo vyvoláva alergiu?
Napriek už známym asi 20 000 alergiu vyvolávajúcim látkam, ochorie asi 90% všetkých alergikov na tieto alergény:
- Peľ: V peľových zrniečkach sa nachádza mužský dedičný prvok rastliny. Tento kvetný prach sa pri silnom vetre dostane na kilometre ďaleko. Najčastejšou príčinou alergie sú peľ z kvetov, brezy, liesky, tráv a jelše.
- Roztoče v domácnosti: Roztoče v domácnosti sú druhou najčastejšou príčinou alergie. V každom grame domáceho prachu môže byť približne 100 000 roztočov. Živia sa šupinami z ľudskej kože, mŕtvymi insektami a malými zvyškami potravín. Ich sušené výkaly sa spájajú s bežným domácim prachov a vdychovaním vyvolávajú alergie.
- Srsť zvierat: Alergény sa nachádzajú aj v srsti zvierat - kožné šupiny, sliny, moč a výkaly. A to neplatí len u žijúcich zvierat, ale nájdeme ich aj v kožušinách pred krbom, v kabátoch alebo kobercoch živočíšneho pôvodu. Najagresívnejšie sú alergény z morských prasiatok, škrečkov, vtákov, mačiek a králikov, pri psoch sa alergia môže prejaviť len pri niektorých rasách. Samozrejme aj srsť iných zvierat môže vyvolať alergiu.
- Lieky: Aj niektoré lieky obsahujúce určité látky (napr. kyselinu mliečnu a pod.) môžu vyvolať alergické reakcie.
- Poveternostné vyplyvy: slnečné žiarenie (kožná reakcia), chlad.
- Ďalšie faktory vyvolávajúce alergiu: Patria sem plesne, potraviny (napr. exotické ovocie), jed z hmyzu, múčny prach, prach z dreva, riedidlá, ochranné nátery na drevo a iné chemické substancie
Čo je "skrížená alergická reakcia"?
V súčasnosti sa často spomína pojem "skrížená alergická reakcia" alebo "krížová reakcia". Kto alergicky reaguje na peľ, neznáša ani také potraviny, ktoré sú s ním spríbuznené. Príčinou je, že alergény určitých potravín môžu byť na základe príbuznosti veľmi podobné niektorým peľovým alergénom a preto ich imunitný systém nevie rozlíšiť. Napríklad pri alergii na brezový peľ je jedinec často alergický aj na orechy a kôstkové ovocie alebo opačne.
Ako sa chrániť?
Najúčinnejšou prevenciou a zároveň aj liečbou alergie je obmedzenie kontaktu chorého s antigénom, na ktorý je citlivý. Prostredie, v ktorom sa pacient pohybuje, by malo byť zbavené alergénov. V domácnosti kde žije, by nemali byť koberce, závesy, mali by sa používať špeciálne vysávače a čistiace prostriedky, používať špeciálne antialergické matrace, vankúše a paplóny. Neodporúča sa chovať doma domáce zvieratá, a ak sú prítomné, tak ich často umývať. Mali by sa pohybovať iba v priestore vymedzenom pre nich.
Alergická reakcia sa niekedy spája aj s psychickým stavom a duševnou pohodou človeka. Pacient by nemal byť v strese, mal by dostatočne oddychovať, tráviť dostatok času na vzduchu, ale v čase, keď sa v ovzduší nenachádzajú alergény, ktoré mu spôsobujú ťažkosti. Veľmi vhodným je aj pobyt pri mori, alebo výlety do hôr, či návšteva jaskyne.
Dôležitý je aj životný štýl pacienta a správna životospráva.
Ako sa alergia lieči?
Spôsobov liečby alergií je viacero. Niektoré už boli spomenuté vyššie. Pri dlhodobej liečbe alergie sú účinné lieky, ktoré boli vyvinuté práve na liečbu jednotlivých typov alergických reakcií. Nikdy netreba liečbu týchto ochorení podceňovať!
Antihistaminiká
Sú to najdlhšie známe lieky využívané na liečbu alergie. Tvoria jej základ. Používajú sa na blokovanie H1 receptorov, t.j. blokujú účinok histamínu uvoľňovaného žírnymi bunkami. Po "prvej generácii" antihistaminík sa objavili aj nové prípravky "druhej generácie". Podstatným rozdielom medzi nimi je to, že antihistaminiká "druhej generácie" sa nedostávajú do mozgu, a teda nespôsobujú ospalosť u pacienta. V súčasnosti sú už dostupné aj antihistaminiká "tretej generácie". V praxi sa osvedčila liečba lokálnymi antihistaminikami, ktoré sa aplikujú priamo na postihnuté miesta. Ďalšou výhodou týchto liekov je to, že môžu byť užívané aj najmenšími deťmi a dojčiacimi matkami.
Antialergiká
Antialergické lieky preventívne bránia žírnym bunkám a eozinofilom v uvoľňovaní histamínu a ďalších chemických látok spôsobujúcich ich zápal. Tieto lieky musia byť užívané pravidelne, ich úlohou je chrániť pred alergénom. Často sa využívajú v liečbe zápalu spojoviek (alergickej konjuktivitídy), sennej nádchy (sezónnej peľovej alergie) a astmy. Prevažne ide o pacientov vyžadujúcich dlhodobú liečbu.
Kortikoidy / Kortikosteroidy
Sú to lieky so silným protialergickým a protizápalovým účinkom v dýchacích cestách i na koži. I keď neblokujú uvoľňovanie histamínu a ďalších látok zo žírnych buniek, veľmi účinne tlmia zápal, ktorý je základom chronických kožných alergických reakcií, dlhotrvajúcej ťažkej sezónnej peľovej alergie a závažnej chronickej astmy. Aj napriek vynikajúcim pozitívnym účinkom môže liečba kortikoidmi vyvolať niekedy vedľajšie účinky ako akné, sčervenanie tváre, zadržovanie tekutín v tele, svalovú slabosť, či peptický vred. Preto boli vyvinuté kortikoidné prípravky vo forme nosových sprejov, inhalátorov a krémov.
Kortikoidy predstavujú najúčinnejšiu liečbu alergií, ale sú skôr určené pre pacientov so závažným ochorením, ktorý nereaguje na iné lieky.
Lieky spôsobujúce dekongesciu
Tieto lieky účinkujú pomocou stiahnutia krvných ciev zásobujúcich nosovú sliznicu a vedú tak k ústupu opuchnutia a uvoľneniu upchatého nosa. Väčšinou sú vo forme nosových kvapiek a sprejov. Pôsobia rýchlo a sú veľmi účinné. Avšak nemali by sa používať dlho, pretože dochádza k neustálemu nedokrveniu nosnej sliznice, čím sa môže poškodiť tkanivo a môže dôjsť aj k samotnému zhoršeniu reakcie.
Bronchodilatačné lieky
Uvoľňujú stiahnutie hladkého svalu v stene priedušiek, ktoré je príčinou zúženia dýchacích ciest u osôb s astmou. Obnoví sa tak voľné prúdenie vzduchu dýchacími cestami. Tieto lieky sú veľmi účinné pri miernej astme. V prípade silného a chronického ochorenia je potrebná liečba inhalačnými protizápalovými liekmi.
Emolientia
Sú to zvláčňujúce krémy a masti. Sú určené na vonkajšie použitie. Ukľudňujú kožu postihnutú zápalom a dodávajú jej chýbajúcu vlhkosť.
Hyposenzibilizácia
Niekedy sa pri liečbe alergií využíva tzv. hyposenzibilizácia - podávanie malých dávok alergénu do organizmu, ktoré je postupne stúpajúce, s cieľom znížiť odpoveď organizmu na alergén.
Ďalšie podporné prostriedky
Patrí sem užívanie doplnkov výživy, ktoré zlepšujú činnosť imunitného systému - esenciálne mastné oleje, koenzým Q-10, magnézium, kalcium, vitamíny, antioxidačné látky, kyselina pantotenová, vlákniny a iné. Priaznivo pôsobia aj niektoré liečivé byliny a čaje z nich. Dôležité je aj zachovanie zdravého telesného stavu pravidelným pohybom, otužovaním a dobrá psychická pohoda postihnutého alergiou.
