Kašeľ (= lat. tussis) nie je chorobou. Kašeľ je primitívnym obranným reflexom alebo varovným signálom. Vyvoláva ho podráždenie určitých buniek, ktoré sa nachádzajú na sliznici a pokrývajú celé dýchacie cesty. Kašeľ slúži na udržiavanie priechodnosti dýchacích ciest. Odstraňuje tak cudzie telesá alebo iné cudzorodé látky (hlien, cudzie telesá, mikroorganizmy).
Kašeľ je dôležitým príznakom akútnych a chronických ochorení dýchacieho ústrojenstva. Najmä častý alebo silný kašeľ väčšinou indikuje prítomnosť nejakého ochorenia.
Zároveň sa kašľom šíria mnohé vírusy a baktérie z chorého človeka na zdravého.
Kašeľ ako taký je záťažou pre celý organizmus. Dlhodobý, chronický kašeľ významne ovplyvňuje kvalitu života pacienta. Môže dôjsť aj ku komplikáciám ako napríklad – nepravidelná činnosť srdca, bolesť hlavy, synkopa (krátkodobá porucha vedomia), úniky moču, bolesti svalstva hrudníka. Pričom najmenej závažnými sú obmedzenia v denných aktivitách pacienta a spoločenský handicap.
Fázy kašľa
Kašeľ pozostáva z troch fáz:
- inhalácia (vdych vzduchu, nádych)
- nútená exhalácia (vzduchu), ktorý naráža na nepriechodnú štrbinu medzi hlasivkami (tzv. glottis)
- prudké uvoľnenie vzduchu z pľúc, za ktorým nasleduje otvorenie štrbiny medzi hlasivkami (tzv. glottis), väčšinou spojené s výrazným zvukom
Kašeľ je vo väčšine prípadov vzniká nedobrovoľne, z nutnosti, ale je ho možné vyvolať aj úmyselne, dobrovoľne.
Mechanizmus kašľa
Za normálnych okolností je náš dýchací systém veľmi odolný a má dobre vyvinutú schopnosť samočistenia. Najdôležitejšiu úlohu v tomto procese zohráva špeciálna vrstva hlienu, na ktorej sa zachytávajú cudzie častice. Tento hlien sa neustále obnovuje. Pomocou riasiniek (cílií) sa hlien pohybuje ako na pohyblivých schodoch neustále smerom k hrtanu, kde ho človek prehĺta, alebo ak je ho priveľa vykašliava. V oblasti pľúcnych mechúrikov, nachádzajúcich sa v poslednej časti dýchacích ciest, už nie sú žiadne riasinky. V tejto časti preberá čistiacu funkciu surfaktant, ten sa stará o to, aby sa na sliznici neusadzovali žiadnie cudzie čiastočky, ako napríklad vírusy alebo baktérie. Ak k tomu však dôjde, čo sa stáva pri prechladnutí, telo sa začne brániť záchvatmi kašľa. V takomto prípade treba telu pomôcť. Usadený hlien je potrebné uvoľniť. Ak sa však nakopí choroboplodný sekrét v oblasti priedušiek, môže byť aj nekomplikovaný kašeľ pri takomto prechladnutí predzvesťou akútneho zápalu priedušiek.
Kašeľ ako prenášač ochorení
Pri kašli človek vylučuje drobné čiastočky mikroorganizmov a baktérií, ktorými sa môžu ľahko prenášať rôzne ochorenia. Preto je nutné dodržiavať v prípade kašľa určité hygienické zásady. Hlavnou je, že človek by si pri vykašliavaní vždy mal zakryť ústa. Nikdy by nemal kašľať priamo do vzduchu. Ak si však človek zakryje ústa dlaňou, pri následnom dotyku s akýmikoľvek predmetmi (napr. kľučka, telefón, nákupný košík a pod.) sa tieto drobné čiastočky dostávajú na tieto predmety a môžu sa preniesť ďalej na iného človeka. Preto je najlepšie zakryť si ústa pri kašli vreckovkou, alebo vrchnou časťou ruky, či predlaktím.
